Záver?
Je to až neuveriteľné, no od návratu z Izraela už plynie 10. rok. V poslednom článku som sľúbil, že ešte napíšem záver. Asi je dobré, že som ho doteraz nenapísal, pretože v priebehu tých rokov som mohol o ňom veľa premýšľať a meniť v hlave na základe práve prežívaného. Život je skutočne veľké dobrodružstvo. Od momentu počatia až po posledný tlkot srdca a veľké stretnutie, v ústrety ktorému všetci putujeme.
Púť do Izraela bola skutočne veľké dobrodružstvo v samote s Bohom. Po návrate v púti pokračujem so svojou milovanou manželkou Máriou a cyklotašky postupne vymieňam za detské sedačky, do ktorých sa zmestí už len posledné z našich štyroch plodov lásky. Dobrodružstvo nekončí, rastie...
Pred časom mi jeden mních daroval modlitbu, po prečítaní ktorej som vedel, že to je ten čakaný záver mojej cyklopúte.
Šťastnú cestu milí spolupútnici...:)
