Z cyklopúte do Izraela

Ahojte moji mili,

dnes sa mi uz podarilo prilepit aj fotky, tak si ich mozete kuknut ak chcete. Jeruzalem som po 5 dnoch opustil. Boli to fakt krasne dni. Zabudol som vam povedat, ze v putnickom dome, pri kt. som bol ubytovany, pracovala aj jedna reholna sestra zo Slovenska - sr. Miriam, uzasna osobka a bola tam aj dobrovolnicka Martinka, kt. ma prvy den previedla mestom a poukazovala najdol. miesta. Sestra ma v sobotu zobrala do Latrunu, kde som sa stretol s dalsou slov. bandou - 30 mladych zo Ziliny, ktori su tu takmer na 2 mesiace. Oberaju hrozno a zaroven navstevuju svate miesta. Mali sme spolocnu neokatechumenalnu omsu s p. Hlavkom. Bolo to fajn byt chvilu opat na Slovensku. V sobotu som siel na Ain Karem - miesto navstivenia Alzbety p. Mariou a miesto narodenia Jana Krstitela. Je to nedaleko Jeruzalema, tak som z bike zhodil batohy a myslel som si, ze som sa zabudol bicyklovat. Tak to aj dopadlo - na rovnej ceste som spravil duba ako hrom a z cesty ma zbieralo asi 7 okoloiducich. Tak som sa trochu dotrepkal a 3 dni som po Jeruzaleme len tak pokrivkaval. To aby som neprisiel domov bez cestovnych lisajov. Vlastne to nebolo az take strasne a mam predsa obklady od tety Nemcovej. Bol to uz 3 pad. V Jordansku boli 2, jeden pri klesani k mrtvemu moru - len taky poliz, ale ten 1. bol dramaticky. Siel som po tme do Ammanu a bol krasny zjazdik, tak som si to roztocil a zrazu sa z nicoho nic zdvihla asfaltka o dobrych 10 cm. Trochu som si zalietal a ked som pristal zakundoleny v bicykli a zistil som, ze som cely, hned som si pomyslel, ze toto moj bicyklik urcite nerozdycha. Predstavte si, iba sedlo bolo ohnute. Bicyklu (a ani mne) nebolo vobec nic, dokonca ani osmicka na kolese. Tak to je reklama ako svet - moj Author Mission sa na tejto misii zatial velmi osvedcil.

V nedelu som vyuzil moznost nechat sa zamknut na noc v chrame Bozieho hrobu - je postaveny na Golgote, teda na mieste ukrizovania, pomazania a hrobu. Bola to silna noc, aj ked pri mojej navrativsej sa hnackovici aj dost zufala. Ale vsak o to ide...

V pondelok som sa dozvedel, ze z mojej letenky nic nieje. Medzicasom ju predali v Blave a ja som si mohol vybrat medzi 800 dolarovou + bike (cez inu spolocnost), alebo cakat dalsi tyzden, co by som Lenkinu svadbu nestihol. Uf, riadna supa, do toho hnackovica... pohol som sa teda do Betlehema a v Jeruzaleme som nechal vsetky tie starosti a filingy. Este nejaka ta kytica pre sestu predstavenu a symbolicky poplatok za byvanie a hajde vianocovat. Bolo treba prejst cez hranicu do West Bank, ale nastastie tu problemy nerobili. V Betleheme na mna cakal prijemny Majdi - predavac suvenirov. Perfektne sme si pokecali a nakoniec som siel spat k jednej Americanke - peacemakerke. Noc som presedel na vecku, bo Majdi ma predtym ukecal na veceru, ale aj tak som bol stastny, ze som nedopadol ako svata rodina, ked prisla do Betleheme...mal som kde hlavu sklonit. Na 2. den ma Majdi odviezol na pole pastierov a na miesto, kde prisla Laska na svet. Tu som zopar hodin pobudol a spravil som si Vianoce. Ved tu su kazdy den. Cestou k Majdimu som sa stavil  v jednej cestovke nurajuc nejaku letenku. Odporucili mi jedno miesto v Jeruzaleme, chlapik bol velmi fajn a Slovensko poznal dokonale, najma slov. turistov a patra Majernika. Tak som teda fical spat do Jeruzalema a cheche - zohnal letenku. Je to nejaky charterovy let 20.8. do Prahy za celkom krestansku sumu 205 euro + 40 euro za bike, s kt. ale budem mat problemy, musim ho rozobrat, dat do boxu... Ale mam letenku v hrsti. Tetuska mi odporucila byt aspon 5 hodin pred odletom na letisku, lebo je dost mozne, ze ak tam na checkpointe uvidia syrske viza, na letisko ma vobec nevpustia. Hm, parada... Tak na to, please, myslite. Neviem, ci o tom mam pisat, neviem, ci by to dalsi anjel na mojej ceste chcel - ale predsa... Po ceste mi boli darovane nejake peniazky na letenku, resp. na polovicu letenky. Hm, neviem, cim som si zasluzil taketo dary, iste vsak je, ze Boh sa stara, hoc si to clovek nezasluhuje. Dakujem mu za to a dakujem aj anjelovi za sprostredkovanie...:)

Dnes som siel spat do Jericha na vrch pokuseni. Je to miesto v Judskej pusti, kde sa Jezis 40 dni postil a odolaval diablovym pokuseniam. Este Zorka v Ammane mi povedala, ze to je prekliate mesto, dnes som to mohol pozorovat aj ja. Snazia sa o uplnu autonomiu od Izraelcanov, takze je to miesto typu A (vo West Bank je aj B a C) Nad checkpointom maju postavenu kadibudku, odkial odstrelovac s namierenou flintou pozoruje kazdy vas pohyb. Clovek sa aj kychnut boji, ale komu by v takej situacii napadlo kychat... Inak, pokial ide o bezpecnost, je to tu uplne v pohode, omnoho lepsie ako som si to predstavoval. Na tie vojenske auta, vojakov a ich samopaly sa da rychlo zvyknut a uz mi ani nepride, ze by som bol v nejakej nebezpecnej krajine. Ale takemu Ramalahu sa radsej vyhybam a do Nazareta pojdem popri rieke Jordan. Netreba pchat cumak do osieho hniezda.

Teraz vam pisem z Almogu, co je jeden kibuc nedaleko Jericha - oaza v pusti. Bufetim tu u jedneho chlapika, Amira, ktoreho som stretol tesne po prechode cez hranice este pred par dnami. Velmi ma k sebe pozyval, dal mi tel. cislo...No nevyuzijes to? Je to chalanisko - totalny nezavislak, nebol ani doma, iba na dvere mi napisal odkaz, ze sa mam u neho citit ako doma, ze o chvilu pride. Prisiel na invalidnom voziku. Nevedel som o tom, vtedy sa so mnou rozpraval iba z auta. O nohy prisiel pred 5 rokmi a momentalne ma velke fantomove bolesti noh, kt. vobec nema. Sedi vedla mna na posteli. Je to uplny klasik. Perfektne sme si pokecali a vela veci mi vysvetlil. Najma o vztahoch Palestiny a Izraela... Inak, ak neviete, co je to kibuc, zistite si, nejdem to tu rozpisovat, ale je to sila. Rano mi to este vsetko poukazuje a potom sa vyberiem smerom do Galilei. Drzte sa!